Dnes je sobota, 28.november 2020, meniny má: Henrieta
Čas čítania
2 minutes
Zatiaľ prečítané

Hollého Kubo po prvýkrát v Slovenskom národnom divadle

september 28, 2020 - 14:00
Slovenské národné divadlo, najrozsiahlejšia slovenská kultúrna inštitúcia, oslavuje 100 rokov od svojho založenia Aj to bol jeden z dôvodov, že si zaradila do repertoáru najklasickejšiu slovenskú klasiku, hru Jozefa Hollého Kubo. Národné divadlo ju uvádza prvýkrát vo svojej histórii.

Jozef Hollý drsne opísal status quo v ktorom dedinská societa zneužíva mentálne zaostalého človeka. Hra ponúka realitu bez prikrášlenia a charaktery bez heroických prívlastkov. Peniaze, moc, majetok – to všetko sú „hodnoty“, ktoré glorifikujú nielen v minulosti, ale najmä dnes, niektorých „úspešných“ ľudí. Tí zabúdajú na sľuby, vlastné presvedčenia či akékoľvek osobnostné vnútorné zásady. Manipulovanie s druhými ľuďmi   sa však môže vymknúť spod kontroly. 

V hlavnej úlohe obsadil režisér Lukáš Brutovský, ktorý v spolupráci s Mirom Dachom hru upravil a predostrel divákovi, slovenského herca Milana Ondríka. „Jeho základné herecké nasadenie a predispozície sa ku Kubovi výborne hodia“ hovorí režisér a dopĺňa: „Bol by som rád keby inscenácia vyznela spolu s našimi ambíciami ponúknuť divákovi realitu, pri sledovaní ktorej by si ľudia uvedomili, aké monštrum spoločnosť stvorila a neodhadla pri tom hranicu svojho konania. Hrubozrnnosť a prízemnosť slovenskej klasiky dokážu výborne odrážať aj javy v súčasnej spoločnosti. “

Herecké obsadenie zastupujú Milan Ondrík, Anna Javorková, František Kovár, Jana Oľhová, Jana Kovalčíková, Dušan Jamrich, Richard Autner, Emil Horváth, Ingrid Baginová a ďalší. Herečka Jana Kovalčíková si zahrala v Kubovi prvý krát ako členka činohry SND: “Fascinuje ma, že minulosť sa prihovára súčasnosti veľmi aktuálne a toľko rokov zabudnutý text je stále veľmi aktuálny a dotýka sa dnešných tém. Určite má svoje miesto v repertoári SND.“ 

Kubo nie je hra trvalo zapadnutá prachom, svetoznámou ju urobil aj Jozef Kroner v hlavnej postave v televíznej adaptácii z roku 1965, ale aj divadelná réžia Ľubomíra Vajdičku, ktorá mala premiéru v DSNP Martin v roku 1981. Práve táto hra prelomila dovtedajšiu folkloristickú tradíciu.

Emil Horváth spomína na prvú inscenáciu: „So sestrou sme sa na Kuba hrávali, keď som mal štyri roky. To je dostatočný dôkaz pôsobenia hry na diváka. Nikdy nezabudnem na Cigánku ako vedela bosou nohou zahasiť cigaretu a my sme boli z toho unesení. Konanie postáv, ktoré sa skrývajú za dobrotu a empatiu, vymaže krutá realita ako ju v bežnom živote vnímame denne.“ Jana Oľhová pridáva: „S Kubom mám viac skúseností z minulosti. Už pred rokmi sme sa snažili o defolklorizáciu hry. Dúfam, že diváci ocenia aj odlišné poňatie hry. Moje doterajšie skúsenosti dokazovali, že ak herec predniesol niečo v duchu hereckého obsadenia Jozefa Kronera, diváci jasali. Presne to, od hry očakávali. Téma je však stále aktuálna a dá sa poňať variabilne. Čas postúpil.“ 

Pôvodná televízna inscenácia je ľúbivá, vymaľovaná a vyexponovaná aj v hereckých výkonoch. Svojím spôsobom je aj krutá, pretože národ sa zabával na ponižovaní chorého človeka. V súčasnej inscenácií uvádzanej v SND sa tvorcovia snažia cez Kuba poukázať na prázdne gestá a naopak – dať ľuďom do pozornosti čo sa môže stať, ak nebudeme brať za svoje činy zodpovednosť. 

taneundegci_3.jpg

Foto: 
Braňo Konečný

Celkový dojem z predstavenia umocňuje aj živá kapela. Atmosféra a herecké výkony vás vtiahnu do deja a budete Kuba buď ľutovať alebo mu držať palce. Niektorí ho možno budú aj neznášať. Ukazuje aká dôležitá je rovina zodpovednosti za svoje činy. Pozor na rozhodnutia. Je dôležité komu vložíme do rúk zbrane. Existujú v rôznej podobe.  

- - Inzercia - -