Dnes je sobota, 28.november 2020, meniny má: Henrieta
Čas čítania
4 minutes
Zatiaľ prečítané

Vyrezávam beťárov i nahé dievčatá

august 14, 2020 - 10:04
„Tak toto je môj sortiment, čo robím pre UĽUV,“ ukazuje pán OLDRICH RICHTER na množstvo figúrok, bačovské črpáky i drevené palice, ktoré „okupujú“ jeho chalupu. Napriek tomu, že ich je tak veľa, pre neho to rozhodne nie je tovar, ani kus ako kus. S každým výtvorom sa totiž láskyplne „pohrá“, vtisne mu vlastnú pečať, cítenie a rezbársku zručnosť.

Pán Oldrich, ktorého volajú Oldo, už niekoľko rokov žije v Počúvadle, v dedine blízko známeho jazera pri Banskej Štiavnici. V domčeku, ktorý kúpil ešte jeho otec a dnes je považovaný za skvost ľudovej architektúry, vyrezáva drevené výtvory. „Pre ÚĽUV vyrezávam už tridsať rokov. Tri roky som robil ako ich interný zamestnanec, bolo to vtedy, keď som odišiel z gymnázia v Banskej Bystrici, kde som učil a bol aj riaditeľom školy. Živil som sa ako rezbár a na to som patrične hrdý. Aj na to, že som v ÚĽUV-e získal štatút – majster ľudovej umeleckej výroby,“ vraví. Treba hneď dodať, že diela Oldricha Richtera má v zbierke aj Slovenské národné múzeum v Martine. Svoju zručnosť nám rezbár odetý do ľudového odevu hneď aj predviedol. Sadol si na nízku stoličku uprostred izby, do ruky vzal drevenú palicu, ktorú predtým opracoval a namoril, a nožíkom začal do rukoväte vyrezávať ozdobný prvok. „Najradšej vyrezávam ľudskú tvár. Neviem však vysvetliť prečo. Jednoducho rád robím tváre. Zbieram rímske mince a zaujímavé je, že na nich sú väčšinou ľudské tváre. Dokonca mám mincu, na ktorej je vyobrazených až desať tvárí. Je to až taká posadnutosť tvárami, povedal by som,“ zdôveruje sa ľudový rezbár. A prečo palice?

Drevené palice sú, takpovediac, úvod do rezbárstva. Kto chce začať s rezbárčinou, mal by najprv vyskúšať svoju zručnosť na drevených paliciach. Je to prvý stupeň rezbárskej školy. Až potom nasledujú figúrky a bačovské črpáky. To všetko sme sa, samozrejme, dozvedeli od pána Oldricha. Aj on postupoval po týchto „schodíkoch“. No je aj iný dôvod, prečo ho zaujímajú palice. „V minulosti boli pre ľudí nesmierne dôležité, používali ich od praveku. Ako oporu, prípadne na ochranu. Ešte v nedávnej minulosti chodili ľudia väčšinou peši. Aj do vzdialenejších miest. Viem, že aj z môjho rodného Liptova, z Liskovej pri Ružomberku, chodili až do Budapešti pešo. Vtedy to bola pravdaže ešte Pešť. Aj pltníci, drotári, sklenári, všetci chodili pešo, no a palica bola nutnosť. Na dlhej ceste museli mať so sebou palicu. Aj dnes, keď vidíte na starých maľbách drotárov, väčšinou sú nakreslení s palicou,“ vysvetľuje pán Richter.

 

Zábavné figúrky, ťažké črpáky

Odvtedy, čo sme vstúpili do miestnosti, môj zrak lákali figúrky. Krásne farebné a nádherne malebné. Mať doma nejakú z nich, vyložiť ju na poličku a ozdobiť si byt by bolo krásne. Jednoduchým ľudovým motívom hladia dušu moderného prepracovaného a vystresovaného človeka. „Vyrezávam najmä postavy roľníkov, drevorubačov a zbojníkov. Tieto malé figúrky sú také ,srandovné', dakedy sa pri nich aj nasmejem, keď mi vyjde podarený chlapík. Sú to takí beťári. Rád vyrezávam aj matky, madony a dievčatá bez oblečenia, nahé,“ smeje sa pán Richter a len on vie, prečo. Do rúk beriem drevený črpák, na rúčke sa vynímajú ovečka a bača hrajúci na píšťalku. „Črpáky vyrezávam zo svorov. To je drevená hmota, ktorá vznikne z pňa, čo ostal v zemi po odpílenej jedli. Peň obalí živica a vznikne krásne drevo – unikát. Je to výtvor prírody, má krásnu štruktúru a prirodzenú farbu,“ opisuje rezbár materiál, ktorý používa na výrobu drevených nádob. Vysvetľuje, že črpák je vrchol ľudového rezbárskeho umenia.  „Črpáky sú náročné v tom, že nádobku musím vydlabať, potom osadiť dno a presne to napasovať. Musím tiež urobiť kovový lem z mosadze a ten treba vygravírovať. Všetko sú to náročné operácie,“ vraví skúsený majster. „Kedysi platilo, že dobrý bača musí mať pekné črpáky. Ak si ich nevedel sám vyrezať, dal ich urobiť šikovným rezbárom. Črpáky sú súčasť bačovského riadu a musí mať vyzdobenú rúčku, pekný motív na nej, psíka, ovečku alebo valacha hrajúceho na píšťalke. Sám som si vymyslel jeden motív, čo ladí s bačovskou kultúrou. No je veľmi ťažké prísť s niečím novým, keďže motívov sa v minulosti povymýšľalo ozaj veľa,“ pochválil sa skúsený rezbár.

 

Dal sa aj na maľovanie obrazov

Oldrich Richter poriadne povolil uzdu svojmu jedinečnému ľudovému umeniu. Vyrezávanie mu nestačilo, a tak začal maľovať insitné dedinské obrazy. „Vzniklo to spontánne. Keďže som farbami vymaľovával figúrky, povedal som si, že skúsim maľovať aj obrazy. A keďže pochádzam z dediny a dedinský život poznám dobre, rozhodol som sa namaľovať ho. A do toho sveta patria aj zbojníci. Tu mám napríklad obraz, ako sú zbojníci na výlete v Tatrách, tiež som namaľoval, ako pastieri tancujú. Je to čisté, nepoškvrnené insitné umenie,“ hovorí. Steny chalupy zdobia veselé obrázky z dedinského života, sololity, čiže obrazy maľované na drevnú hmotu. Oldrich Richter sa však venoval aj maľovaniu na sklo. A postupne, keď nabral guráž, namaľoval aj mesto. „Maľovanie mi poskytuje oveľa väčšie možnosti. V rezbárstve som už dosiahol vrchol. Teraz som fascinovaný maľovaním. Namaľoval som aj Bratislavu, tam som chodil na Univerzitu Komenského, na Filozofickú fakultu a študoval som filozofiu a dejepis. Tiež som zvečnil Zvolenský zámok, kde chodím cez Dni starých majstrov predvádzať svoju tvorbu,“ vraví.

Zaujímavú vec sme sa dozvedeli na konci našej návštevy. „Namaľoval som aj kolotoč môjho starého otca. Bol komediant a na obraze je jeho maringotka. Mal aj bábkové divadlo a jeho bábky od neho v roku 1919 kúpili manželia Anderleovci z Banskej Bystrice, z Radvane. Je to známa dynastia bábkarov. Poznal som a kamarátil som sa s ich synom Tonkom, tiež veľkým umelcom, no zomrel príliš skoro. Bol to ohromne dobrý človek,“ prekvapil nás informáciou pán Richter. Anton Anderle bol významný slovenský ľudový bábkar. Jeho otec Bohuslav hrával ako bábkoherec spolu s bratom Jaroslavom vlastné predstavenia už v roku 1929. Ich bábky sa v roku 1969 stali majetkom Matice slovenskej. Takže pokojne môžeme povedať, že na pleciach rezbárskeho rodu Richterovcov z Liptova vyrástla slávna slovenská umelecká rodina, aspoň pokiaľ ide o drevené bábky.

- - Inzercia - -