Editoriál - Slovenka PRINÁŠALA NÁDEJ
Vždy prichádzala s akýmsi tajným ženským posolstvom, zašifrovaným do rád alebo do dobrého slova, do pekného článku alebo príbehu s optimistickým koncom. A tam sa človek videl, akoby to bolo o ňom, aj s tým často dobrým koncom... Ak bol v inom príbehu, prečo by nemohol byť aj v mojom? Sedemdesiat rokov! To je jeden život. Človek sa narodí, piplú ho, dostáva sa na nohy... A možno tak to bolo aj s časopisom, ktorý má za sebou toľko osudov – tých čitateľských aj tých autorských. Sedávala som ešte v domčeku na Kramároch, tak sme hovorili domu na bratislavských Kramároch, kde sídlila redakcia dlhé roky. Volala mi tam často pani Mináčová, šéfredaktorka, ktorá bola v Slovenke viac ako osemnásť rokov. Hovorila som si: Tak toto ja nedám a zrazu, som tu už s vami pätnásť rokov a všetko to, čo sme prežili, ubehlo ako voda. Tesne pred jej odchodom z tohto sveta som bola u nej na návšteve. Už som to raz myslím napísala. Chcela som s ňou urobiť rozhovor, ale ona sa mi ho rozhodla nadiktovať˘... Šéfredaktorky, redaktorky,mnohí spolupracovníci, autori, veľká reťaz čitateľov, ktorí so Slovenkou žijú dlhé roky.Množstvo predplatiteľov! Slovenku tvoria ľudia a s nimi ich vlastnosti, povahy, profesionálne deformácie... Slovenka, buď ju máš alebo nemáš rád. Slovenka, to je láska na prvý pohľad.
Prijemný týždeň želá Mária Miková a redakcia Slovenky
Komentáre