Cesta za svetlom
Verím, že ešte aj tam, o čom niekedy vtipne hovoril. „Mamička zo mňa chcela mať farára,“ opäť som to čítala v ktoromsi rozhovore a on, hoci o tom s ľahkosťou rozprával, vždy si ten jej svet nosil v sebe. Osobnosti a množstvo ľudí, a dokonca aj jeho veľký priateľ, nesmrteľný Otík – János Bán – sa s týmto úžasným hercom rozlúčili minulý piatok v SND, v divadle, ktoré je pre mnohých hercov domovom. „Prežila som tu takmer celý svoj život,“ hovorí Božidara Turzonovová o terajšom Mestskom divadle Pavla Országha Hviezdoslava, v ktorom hrala, kým nestálo nové SND. „Teraz, keď tu niekedy hrám, mám pocit, akoby som sa vrátila do rodičovského domu, ktorý je po rekonštrukcii...“ Budovy ostávajú a dôležité je, aké v nich pulzujú energie. Či tie, ktoré nás niečím zastavujú, v ktorých máte guču v krku, alebo tie, od ktorých sa chcete čím skôr vzdialiť. Energie pretrvávajú a skladajú sa z toho, ako žijeme. „Spomaľme,“ zaujala ma v tejto súvisloti odpoveď Zuzany Mauréry. Skvelá bodka za článkom a ešte lepší apel. Pre všetkých do nového roku.
Pekný január želá Maja Miková a redakcia Slovenky
02001-oprava2.jpg
Komentáre